Dračí kros
Hluboko pod ní krásný dol, temné jej hory broubí kol, lesů věnec objímá. Jasné jezero dřímá. Uprostřed kvetoucího dolu. Nejblíž se modro k břehu vine, až posléz v bledé jasno splyne. Tam onen čas, kde ku lásce zval hrdliččin hlas.
„Vy jste se zase kochal, že jo pane doktore...?
Dnes sme sa zúčastnili veľkého preteku. Potreboval som čeknúť chovanie psov v trme-vrme a keďže už nejaký ten mesiac spolu behávame bolo rozhodnuté. Staviame sa na štart 5km trate. Dlhšia 15km sa mi zdá na testovanie kondičky až až. Vybiehame medzi poslednými a užívame si nádherné jesenné ráno. Pohodové tempo, mne sa honí v hlave stále dokola scéna z Vesničky střediskovej , Laba s nosom hore naťahuje pachy lesa a Dasty, jediný rozumný z nás, poctivo značkuje každý strom aby sme našli cestu späť. V stúpaní na druhom kilometri opatrne pridávame a začíname obiehať súperov. Psi sa chovajú absolútne korektne, krásne obiehajú bežcov. Trať sa uvoľňuje, dávam čoklom povel a vyrážame vpred. Máchúv Máj im už nič nehovorí. Neviem po kom podedili takého súťaživého ducha. Pokiaľ je niekto pred nami ťahajú ako utrhnutý z reťaze. Naťahujem krok, mám čo robiť na vlhkom lístí. Okamžite pochopili čo sa od nich očakáva, krásne sa s nimi pracuje. V kopčekoch je to až brutálne ako sa rútia. Zákruta za zákrutou, klesanie dole a vbiehame do cieľa. To už je koniec? Škoda. Ďakujem organizátorom za krásne nedeľné doobedie. O rok nás tu máte znova a na 15ke. Aj keby som mal dušu vypľuť.
26.10.2014 Dračí kros
Róbert Kliment
